Pekne zdravim. Dlhsie som sa neozval, mal som na to svoje dovody. Moj zivot smeruje do prdele, teda v tom pripade ak tam este nie je. Nechcem aby to znelo pesimisticky, tak upresnim, ze az take tragicke to nie je, iba sa to tak jednoduchsie povie. Mam toho este dost co povedat, tak sa radsej zo zaciatku setrim. Mam sa totiz celkom rad, aj ked na to nemam jediny rozumny dovod.
A co ma vlastne tak trapi? Ze sa nas z nicoho nic, uplne necakane a neplanovane, nazbierala pekna grupa skrachovancov, ktory cakaju na dovod aby sa postavili sami za seba. Som ich hrdym clenom. A co ma na tom tak stve? Ze namiesto toho, aby sme sa nase problemy snazili riesit, trusime tu zivotne pravdy ako omrvinky pod stol a tvarime sa ze to co tu smrdi ani nahodu nie sme my. Je toto spravne?
Moji dvaja najlepsi kamarati. Kobe a Sunny. S nimi dvoma som si toho uz uzil vela, v dobrom aj nie tak celkom dobrom. Kedysi davno som to bol tusim ja, kto ich svojim sposobom zoznamil, alebo som im k tomu minimalne dopomohol. Odvtedy sa vela zmenilo, az sme sa prepracovali k tomu, ze sme najlepsi kamarati. Stala sa taka vec, ze Sunny si nejakym sposobom Kobeho namotala, a ked si to uvedomila, bolo uz neskoro. Lenze dve trdla sa spolu nedokazali porozpravat a ich mily maly problem vyriesit, tak sa namiesto toho rozpravali so mnou. Hlavne Kobe, lebo vela skusenoti vtedy este nemal a ja som bol ochotny ho pocuvat a snazit sa mu pomoct. Ja som prave vtedy prechadzal dost tazkym obdobim, a neviem si celkom dobre predstavit, ze by som o nich prisiel ak by sa pohadali alebo nieco tym smerom. Tak som im chcel pomoct. Snazil som sa. Mozno som sice porusil niektore zasady udrzania sukromia, ale veril som, ze to robim pre ich dobro. Ked to vsak cele prasklo, konecne sa spolu porozpravali. Ako som sa neskor dozvedel, problem medzi sebou urovnali a zostali najlepsimi kamaratmi. Zlaty klinec ich debaty bola vsak pomsta. Klobuk dole, podarilo sa im to az podozrivo dobre a pripomenul som si, ake je to byt uplne rozklepany. Aby ste si vsak nemysleli, oni nie su zli a ani to tak nemysleli. Aj tak vsak verim, ze sa pozorpravali hlavne vdaka mojej snahe a ja som tym padom nevinna obet.
Toto bola prva kapitola. Teraz sa do rovnakeho problemu dostali znovu. Tentoraz vsak ja viem o vsetkom lebo rozhovory so Sunny sa u mna zaradili na denny poriadok a Kobe nevie o nicom. Teda aspon si to myslim. Sunny je z neho namakko, len boji sa mu to povedat. Preto chce odo mna, aby som zistil, v akom stave je Kobeho lubostny zivot. Viem sice, ze v poslednom case na tych skusenostiach popracoval aj za cenu toho, ze to bolelo a dost sa u takzvaneho neznejsieho pohlavia sklamal. Takisto viem, ze jeho oblubenost u opacneho pohlavia vobec neupada, skor naopak. V tom, co sa snazim zistit, je Kobe az prekvapivo tajomny, aj ked som si 100% isty ze z mojho prespekulovaneho sposobu podpichovania a konspirovania nepochopil nic z toho co sa deje a co viem. Ja si myslim, ze to, ze mlci nemusi byt zle znamenie. Sunny si mysli, ze to horsie ani nemoze byt. Ale ako jej mam pomoct, ked sa neodvazi sa s nim rozpravat? Snazim sa, ale toto je nieco, co musis spravit ty...
Moja kamaratka-byvala-no-nie-tak-celkom. Ma priatela, lubi ho, je presvedcena ze aj on ju, ale predsalen je nieco, co ju trapi. Trapi ju, ze je 19-rocna panna. Pripada jej to cudne. Paradoxne vsak suhlasi so mnou v tom, ze nie je nic zle na tom byt svetlou vynimkou v zaplave 13-rocnych kvazi-zien, ktore ani zdaleka netusia co chcu a ked na to konecne pridu, je to uz prve rano bez panenskej blany. Problem je ten, ze on sa rozhovorom o sexe vyhyba a ona sa boji zacat. On je prvym, s ktorym by sa pomilovat chcela, nejako to vsak nejde. Spravil ju jazykom a vraj mu to slo vyborne, a ona cakala, ze to bude pokracovat. Nepokracovalo a bola sklamana.
Obaja spolu chodili 4 roky na tu istu skolu. On sa jej pacil od prveho dna ako ho zbadala, ona vsak pocas celych 4 rokov jeho pozornosti akosi unikala. Obaja skoncili skolu, ju prijali na vysku do Prahy, jeho do Bratislavy. A prave vtedy sa nasli. Nasli stastie, na kratku chvilu, po 4 rokoch. Sam som s nou v podstate kedysi chodil, a videl som, ze konecne je stastna. Ze konecne niekoho miluje. Pocas tych 4 rokov, ona mala svojich problemov viac nez dost, a on bol tiez svojsky. Obaja robili v podstate tu istu vec uzivali si zivot. Ona to vsak nikdy nedotiahla az do postele, on ano, a nie raz. Bol vraj dobry, ale povrchny a hnusny k zenam. A prave to sa zmenilo, ked nasiel ju. On sam sa zmenit chcel. Niektore veci sa vsak s nami tahaju az prilis dlho. Ked po dlhom case objavil tu skutocnu lasku, nechcel o nu prist za nic na svete. Chcel, aby bola taka aka je, aby sa nikdy nezmenila. A boji sa, ze sex by ho mohol vratit do predosleho obdobia. Povedal jej, ze zo vseteho najvic sa boji toho, ze jej ublizi. Ak jej ublizi, znicil by tym aj seba. Je tazko uveritelne, ze muz by bol schopny toto citit, ale nielen on, nielen ja sme toho zivym prikladom. Akurat sa tym moc nechvalime, z tych ci tych dovodov. Problem je, ze ona nic z tohto nevie. Toto vsetko su moje domnienky, ktore som jej povedal, aby som bol uprimny, ani raz nepovedala, ze nesuhlasi. To samozrejme este neznamena, ze to co si myslim je tak ako to v skutocnosti je. (Aj ked som o tom celkom presvedceny.) Nedokaze sa vsak o tom s nim rozpravat, pripada jej to cudne. Pomozte jej...
A ja? Ja myslim na Teba. Na to, preco som nespravil to co som mal spravit uz davno a preco ta teraz nemozem milovat tak velmi ako by som chcel. Nas problem nie je v tom, zeby sme sa nedokazali porozpravat. V roznych obmenach sa o tom co je a co nie je medzi nami rozpravame stale. Mne je jasne, ze ty vies, ze po tebe idem. Iba mi nie je ani najmenej jasne, co sa skryva za odrazom v tvojich nadhernych ociach. Do miery si rovnako nevyspytatelna ako ja, do sposobu vsak uplne inak. Neodolatelna kombinacia. Osobne si myslim, ze sa ti paci to co vidis, ale nevies co dalej. Zvykla si si problemy zjednodusovat a umyselne sa im vyhybat. To ja chcem zmenit, aj za cenu, ze ta stratim. Viem, ze poskakujem na hrane. Ked vsak vyhram Teba, budem stastny ako nikdy predtym a spravim vsetko preto, aby si bola stastna aj ty. Ked spadnem, aspon sa dostanem na dno, z ktoreho sa budem moct odrazit a ist dalej. Na Teba vsak nezabudnem. Chcem len mat konecne ciste svedomie.
Pekne reci, vsak? Nepisalo sa mi to cele zrovna najlahsie, ale dokazal som to. Dokazem to vsak aj spravit? O tom sa presvedcim o 2 tyzdne. Drzte mi vsak aspon palce.
Nechcem sa sklamat sam v sebe...
Moji dvaja najlepsi kamarati. Kobe a Sunny. S nimi dvoma som si toho uz uzil vela, v dobrom aj nie tak celkom dobrom. Kedysi davno som to bol tusim ja, kto ich svojim sposobom zoznamil, alebo som im k tomu minimalne dopomohol. Odvtedy sa vela zmenilo, az sme sa prepracovali k tomu, ze sme najlepsi kamarati. Stala sa taka vec, ze Sunny si nejakym sposobom Kobeho namotala, a ked si to uvedomila, bolo uz neskoro. Lenze dve trdla sa spolu nedokazali porozpravat a ich mily maly problem vyriesit, tak sa namiesto toho rozpravali so mnou. Hlavne Kobe, lebo vela skusenoti vtedy este nemal a ja som bol ochotny ho pocuvat a snazit sa mu pomoct. Ja som prave vtedy prechadzal dost tazkym obdobim, a neviem si celkom dobre predstavit, ze by som o nich prisiel ak by sa pohadali alebo nieco tym smerom. Tak som im chcel pomoct. Snazil som sa. Mozno som sice porusil niektore zasady udrzania sukromia, ale veril som, ze to robim pre ich dobro. Ked to vsak cele prasklo, konecne sa spolu porozpravali. Ako som sa neskor dozvedel, problem medzi sebou urovnali a zostali najlepsimi kamaratmi. Zlaty klinec ich debaty bola vsak pomsta. Klobuk dole, podarilo sa im to az podozrivo dobre a pripomenul som si, ake je to byt uplne rozklepany. Aby ste si vsak nemysleli, oni nie su zli a ani to tak nemysleli. Aj tak vsak verim, ze sa pozorpravali hlavne vdaka mojej snahe a ja som tym padom nevinna obet.
Toto bola prva kapitola. Teraz sa do rovnakeho problemu dostali znovu. Tentoraz vsak ja viem o vsetkom lebo rozhovory so Sunny sa u mna zaradili na denny poriadok a Kobe nevie o nicom. Teda aspon si to myslim. Sunny je z neho namakko, len boji sa mu to povedat. Preto chce odo mna, aby som zistil, v akom stave je Kobeho lubostny zivot. Viem sice, ze v poslednom case na tych skusenostiach popracoval aj za cenu toho, ze to bolelo a dost sa u takzvaneho neznejsieho pohlavia sklamal. Takisto viem, ze jeho oblubenost u opacneho pohlavia vobec neupada, skor naopak. V tom, co sa snazim zistit, je Kobe az prekvapivo tajomny, aj ked som si 100% isty ze z mojho prespekulovaneho sposobu podpichovania a konspirovania nepochopil nic z toho co sa deje a co viem. Ja si myslim, ze to, ze mlci nemusi byt zle znamenie. Sunny si mysli, ze to horsie ani nemoze byt. Ale ako jej mam pomoct, ked sa neodvazi sa s nim rozpravat? Snazim sa, ale toto je nieco, co musis spravit ty...
Moja kamaratka-byvala-no-nie-tak-celkom. Ma priatela, lubi ho, je presvedcena ze aj on ju, ale predsalen je nieco, co ju trapi. Trapi ju, ze je 19-rocna panna. Pripada jej to cudne. Paradoxne vsak suhlasi so mnou v tom, ze nie je nic zle na tom byt svetlou vynimkou v zaplave 13-rocnych kvazi-zien, ktore ani zdaleka netusia co chcu a ked na to konecne pridu, je to uz prve rano bez panenskej blany. Problem je ten, ze on sa rozhovorom o sexe vyhyba a ona sa boji zacat. On je prvym, s ktorym by sa pomilovat chcela, nejako to vsak nejde. Spravil ju jazykom a vraj mu to slo vyborne, a ona cakala, ze to bude pokracovat. Nepokracovalo a bola sklamana.
Obaja spolu chodili 4 roky na tu istu skolu. On sa jej pacil od prveho dna ako ho zbadala, ona vsak pocas celych 4 rokov jeho pozornosti akosi unikala. Obaja skoncili skolu, ju prijali na vysku do Prahy, jeho do Bratislavy. A prave vtedy sa nasli. Nasli stastie, na kratku chvilu, po 4 rokoch. Sam som s nou v podstate kedysi chodil, a videl som, ze konecne je stastna. Ze konecne niekoho miluje. Pocas tych 4 rokov, ona mala svojich problemov viac nez dost, a on bol tiez svojsky. Obaja robili v podstate tu istu vec uzivali si zivot. Ona to vsak nikdy nedotiahla az do postele, on ano, a nie raz. Bol vraj dobry, ale povrchny a hnusny k zenam. A prave to sa zmenilo, ked nasiel ju. On sam sa zmenit chcel. Niektore veci sa vsak s nami tahaju az prilis dlho. Ked po dlhom case objavil tu skutocnu lasku, nechcel o nu prist za nic na svete. Chcel, aby bola taka aka je, aby sa nikdy nezmenila. A boji sa, ze sex by ho mohol vratit do predosleho obdobia. Povedal jej, ze zo vseteho najvic sa boji toho, ze jej ublizi. Ak jej ublizi, znicil by tym aj seba. Je tazko uveritelne, ze muz by bol schopny toto citit, ale nielen on, nielen ja sme toho zivym prikladom. Akurat sa tym moc nechvalime, z tych ci tych dovodov. Problem je, ze ona nic z tohto nevie. Toto vsetko su moje domnienky, ktore som jej povedal, aby som bol uprimny, ani raz nepovedala, ze nesuhlasi. To samozrejme este neznamena, ze to co si myslim je tak ako to v skutocnosti je. (Aj ked som o tom celkom presvedceny.) Nedokaze sa vsak o tom s nim rozpravat, pripada jej to cudne. Pomozte jej...
A ja? Ja myslim na Teba. Na to, preco som nespravil to co som mal spravit uz davno a preco ta teraz nemozem milovat tak velmi ako by som chcel. Nas problem nie je v tom, zeby sme sa nedokazali porozpravat. V roznych obmenach sa o tom co je a co nie je medzi nami rozpravame stale. Mne je jasne, ze ty vies, ze po tebe idem. Iba mi nie je ani najmenej jasne, co sa skryva za odrazom v tvojich nadhernych ociach. Do miery si rovnako nevyspytatelna ako ja, do sposobu vsak uplne inak. Neodolatelna kombinacia. Osobne si myslim, ze sa ti paci to co vidis, ale nevies co dalej. Zvykla si si problemy zjednodusovat a umyselne sa im vyhybat. To ja chcem zmenit, aj za cenu, ze ta stratim. Viem, ze poskakujem na hrane. Ked vsak vyhram Teba, budem stastny ako nikdy predtym a spravim vsetko preto, aby si bola stastna aj ty. Ked spadnem, aspon sa dostanem na dno, z ktoreho sa budem moct odrazit a ist dalej. Na Teba vsak nezabudnem. Chcem len mat konecne ciste svedomie.
Pekne reci, vsak? Nepisalo sa mi to cele zrovna najlahsie, ale dokazal som to. Dokazem to vsak aj spravit? O tom sa presvedcim o 2 tyzdne. Drzte mi vsak aspon palce.
Nechcem sa sklamat sam v sebe...
Komentáre
Držim Ti palce
Prajem Ti nech vykročíš tou správnou nohou..
A ešte niečo...mysli len a len na seba...pretože ide o Tvoj život.
No ale ja nemozem za to, ze
.
Ornot....
Je to síce pekná myšlienka, pekné reči , ako ty hovoríš :))ale v živote to tak nefunguje ,ani vtedy, keď spravíš preto všetko na svete ....takže nech sa tvoje úsilie skončí hocijak , neber to , ako sklamanie , ber to tak, že aj taký je život , nie je to žiadna tragédia, alebo osobný neúspech ....
"Medzi životom, aký je, a životom, aký by mal byť, je tak veľký
rozdiel, že ten, kto nedává pozor, čo sa deje, a rieši iba to, čo sa stáť malo,
robí omnoho viac pre svoju skazu ako pre prežitie.
Niccolo Machiavelli
"Nie je umenie vyhrať. Umenie je naučiť sa prehrať."
(viem nepochopila som ťa, máš pravdu nikto to nepochopí )
iris prepac ak ta sklamem ale mylis sa