Ornot

Tym, ktori mi to veria, prajem prijemny dobry den. Tym, ktori mi to neveria, verim, ze ho maju prijemny aj bezo mna. Budeme sa musiet na seba spolahnut.

  Pisem dnes po dlhom case preto, ze som na to znovu nasiel dobry dovod. Po dlhom case to ani nie je tym, ze by som nemal o com pisat, u mna sa nejaka zlozita tema najde vzdy. Po dlhom case preto, ze som sa na to pisanie jednoducho necitil. Ani na fotenie. Za nejakeho posledneho pol roka som spravil dokopy asi 40 zaberov. Hrozne, ja viem. A okrem ineho som nepisal este aj preto, ze za posledne 2 mesiace sa "uporne" pokusam maturovat a nevysrat sa na vsetko, co vacsina ludi povazuje za normalne, stihol som sa uspesne zalubit a znovu som stastny a este mi zvysila aj fura casu na premyslanie o zmysle zivota, hodnotovom rebricku, odvahe, odhodlani a medziludskych vztahoch. A na citanie. A prave pri tom citani som narazil na nieco zaujimave. Na pribeh o krajine, v ktorej zil clovek.

  Co sa v tej starej knihe pisalo bolo viac ako zvlastne. Podla nej to bola krajina ludi, ktori zili slobodne, ktori nemali vladu, neklanali sa panovnikom a neuctievali bohov. Drzali v ucte prave svoju slobodu, zili v mieri s prirodou a so sebou samymi, riadili sa vyhradne rozumom a zili vyhradne dusou. Vzdy a vsade videli nadej a dokazali vsetko, co si zaumienili. Dokazali to svojou poctivou pracou, ale nikdy nespravili nic bez toho, nez aby na to mali rozumnu pricinu. Nepotrebovali bohatstvo a moc, zili jeden pre druheho a nezistna pomoc im prisla rovnako prirodzena ako ist sa poriadne vysrat. Okolite krajiny sa im za ich sposob zivota vysmievali, ludia tejto Krajiny-Nekrajiny vsak ich vysmech a urazky nebrali na vedomie, lebo verili vo svoju pravdu. Okoliteho sveta im bolo luto, aj ked tuto lutost nikdy otvorene neprejavili, pretoze vedeli, ze cely svet by sa im zmenit nikdy nepodarilo. Zmenit sa mozu iba ti, ktori sa zmenit chcu. Ti, ktori sa vydaju hladat priklad, ktori necakaju zmenu rychlu ako nakopnutie do zadku. Ti, ktori su odhodlani podstupit proces, menit a byt zmeneny, a to vsetko z vlastnej vole.

  Ako bolo spomenute uz na zaciatku, tato krajina bohov nemala. To vsak nie je celkom pravda. Este pred tym, ako krajina a clovek zacali existovat, boli bohovia 4. Tyto bohovia sa spojili v laske a stvorili krajinu zo seba, zo svojich myslienok, lasky, duse a tuzob. Nepotrebovali vsak tej krajine vladnut. Styria bohovia sa stali krajinou a krajina sa stala nimi. Oni prebyvaju v cloveku, v zemi, vo vode, vo vzduchu a v ohni. Oni tvoria styri elementy a tieto hmotne aj abstraktne veci im prepoziciavaju svoju podstatu. Clovek sa im nemusi klanat, pretoze oni ziju v cloveku a zaroven clovek zije ich zivotom. Na pociatku, tito styria bohovia boli:

Vzduch - hlavny z bohov, boh vsetkeho a nicoho zaroven. Bol bohom rozumu, ciela, slobody a spravodlivosti. Daval zmysel cinnosti ale zaroven bez nej bol bezvyznamny. Bez neho by krajina nikdy nebola stvorena, on ju obsiahol v celej svojej hlbke, pri stvoreni jej vsak odovzdal slobodu, vsetko co potrebovala a nemoze ju uz viac ovplyvnit. 

Zem - bohyna lasky a zaroven nenavisti. Ochranovala prirodu a tych, ktori si ju ctili rovnako ako ona, ktora bola jej podstatou. Nenavidela tych, ktori jej chceli ublizit. Jej moc vsak bola uzitocna iba pre tych, ktori z cesty odbocili a oddali sa jej. Legenda hovori, ze jedneho dna znovu povstane a zmetie zo sveta tych, ktori jej ublizili.

Voda - bohyna nadeje a smutku. Davala ludom silu ist dalej, aj ked ciel im bol zahaleny. Nikdy a pred nicim sa nezastavila, vzdy plynula dalej a ukazovala ludom smer. Ona bola cestou k cielu, ale bez vedenia a prostriedku bola bezbranna. Rovnako odplavovala aj vsetko zle, avsak niekde na konci sa to vsetko hromadilo a cakalo na svoj cas.

Ohen - boh prace a bezmocnosti. On bol dusou, on bol rukami, on bol prostriedkom. Bez neho by cesta existovala nadarmo, bez neho by ciel bol nedosazitelny. Keby vsak ciel ani cesta neexistovali, sam by stratil svoj vyznam. Bez ciela by nicil a nie tvorenil, bez cesty by tvoril zbytocne. Je schopny dat samotnej prirode moc a zaroven ju znicit.

  Tieto styri bozstva sa spojili a dali zivot Krajine, v ktorej zil clovek. Nemohli vsak dat zivot zvysku sveta a preto mohli iba dufat, ze ostatni si v hlbke duse uvedomia pravdu a obratia sa k nej. Nemohli dat zivot zvysku sveta, pretoze ho nechapali. A to bolo ich chybou. Zvysok sveta, ovladany ziarlivostou, chamtivostou a nenavistou Krajinu znicil. Jej obyvatelou povrazdil, jej lesy vyrubal, zvierata, ktore v nej zili narezal na steaky a upiekol, rieky otravil a Krajina navzdy zmizla z povrchu zemskeho. Stalo sa vsak nieco, co nikto nepredpokladal a o com nikto po dlhu dobu vobec nevedel.

  Niekto prezil. Niekto, kto prehliadol vsetko, co sa kedy stalo a zanechal o tom svedectvo. Niekto, koho potomstvo prezilo a uchovalo si obraz tejto Krajiny, uchovalo si v sebe odkaz styroch bozstiev a cakalo na svoju chvilu. Stare proroctvo tvrdilo, ze nikto sa nikdy nedozvie kedy, ale ten moment, ten okamih, raz nastane.

  A krajina sa znovu nadychne noveho vzduchu, znovu vyrastie zo zeme, znovu povstane z popola a znovu sa rozleje do sveta a nic ju nezastavi.

A bude v nej zit clovek..