Prajem dobry vecer vsetkym, ktori praze nezuruju alebo si inak nesprijemnuju piatkovy vecer. Dlhsiu dobu som sa tu neukazal, tusim presne to boli 2 tyzdne ale musim sa priznat, ze som to nejako vobec nestihal. Dufam ze som vam velmi nechybal a ze ste sa uz vsetci tesili na novy clanok z mojej tvorivej dielne a... (ano, svoje ego uz zamykam na klucik a slubujem, ze dnes sa tu uz neukaze aj ked vas vsetkych srdecne pozdravuje.) Pardon...
Za posledny tyzden som mal roboty vyse hlavy ale nakoniec sa mi to vsetko podarilo zvladnut. A presne o tom sa dnes chystam pisat. Ako sa mi to vsetko podarilo?
Najskor objasnim okolnosti, aby sme si vsetci dobre rozumeli. (Porozumenie je podla mna velmi dolezita vec, prikladam mu skoro rovnaku hodnotu ako tolerancii a uprimnosti.) Mam nejaku velmi dolezitu pracu, zacina v bode, ked ju dostanem a mam termin, kedy ju mam odovzdat. Dost bezna otrava pre vacsinu z nas, ale s tym uz asi nenarobime nic. Ako teda na problem zautocim?
V prvom rade
nebudem panikarit a s chladnou hlavou si lezerne zacnem pripravovat podklady, nejaku osnovu ako to ma cele vyzerat a snazim sa dat si to dokopy aspon v hlave. Cely tento proces je casovo a mentalne celkom nenarocny, co povazujem za velke plus. Ked dokoncim toto, napisem si z toho jednoduche poznamky, aby som vedel co presne to ma obsahovat a ako to ma vyzerat.
Druhy krok
je paradoxne este jednoduchsi ako ten prvy. Svoje poznamky si polozim na nejake viditelne miesto. Vyber toho miesta moze byt trosku zapeklity, pretoze musi byt viditelne ale nemalo by to byt miesto najvyssej priority na mojom stole. Ked toto dokoncim, jednoducho sa na pracu vykaslem a vratim sa k nej az v posledom moznom okamihu pred terminom odovzdania.
Nachadzame sa v tretom bode celeho procesu, ktory je pre uspech kriticky.
Do terminu odovzdania zostava jeden den a ja som nenapisal este dokopy nic. Najdolesitejsie je vsak bezvyhradne si verit. Situacia je taka, ze tu pracu chcem urobit dobre a musim ju odovzdat na druhy den. Co z toho vypliva? Ze tu pracu jednoducho MUSIM urobit v priebehu jedneho dna a MUSIM ju urobit dobre. Jednoducho preto, ze nemam nijaku inu moznost.
Teoriu mame teda za sebou, tak sa pustime do praxe. Sadnem si za stol, zoberiem si svoje podklady a pustim sa do toho. Pracu napisem v priebehu jedneho dna a napisem ju dobre. Hura, zvladol som to. A co som tym vlastne ziskal?
No predsa kopec volna, ktore som vyuzil omnoho produktivnejsie ako pracou :)
Viem, ze sa to cele tak trochu podoba na teoriu "Co mozes urobit dnes, neurob to ani zajtra, odloz na pozajtra a ziskas 2 dni volna", ale osobne mam pocit, ze tato formulacia je trochu nejasna z toho hladiska, ze nehovori, ako skutocne uspiet. Myslim ze ta moja celkom funguje, teda aspon u mna... Om, mani, padme, hum, alebo tak nejak.
Komentáre