Ornot

..takze zatial v tom mame jasno. Ale trepem z cesty, chcela si vediet ako som to myslel.

Neboj sa, nechystam sa ta vyhlasit za moj majetok a vymenit ta za stado horskych koz a dve truhly zlata.

(To robia barbari..alebo Arabi..tym sa nesnazim povedat ze Arabi su barbari)

Ani sa nemusis bat zeby som si zobral priklad jedneho nemenovaneho cloveka, ktory spravil svojej 16-rocnej frajerke dieta a kedze uz jeden potrat prekonala, z donutenia matky sa musia vziat a posrat si zivot. V takom mladom veku..

(Neviem ako tebe ale mne osobne toto riesenie pripada pomerne hlupe a neprakticke)

Ked sme sa spoznali, vazne ma to zobralo. Uprimne, asi dlho som uz hladal niekoho ako ty, mozno nie presne lebo idealy sa s realitou neprekryvaju nikdy, ale asi mas k tomu setsakramentsky blizko. Uff ake dlhe slovo.. A rozmyslal som ake by to bolo pekne keby z toho aj nieco mohlo byt.

A hlavou mi vrtala jedna veta. Z esemesky, ktora mi prisla tak den-dva po tom, ako si prvy krat zistila, aky som uzasny a neodolatelny. Nieco v tom zmysle, ze: "Na stanovacke je fajn, vyborne si to tu uzivam, ale nieco mi tu chyba.." Dost som nad tym vtedy rozmyslal, co to malo Pre-Pana-Jana-Nepomuckeho znamenat. Ale spravil som kravinu, teda presnejsie nespravil som nic, ako som si neskor uvedomil.

Poznam sa celkom dobre a viem co som spravit mohol a ako by to potom cele mohlo dopadnut. Ale nespravil som to lebo som ta nechcel balit sposobom, pri ktorom by som akurat tak dosiahol svoju prevahu nad tebou. Az taky uprimny som bol, vo vsetkom.

(Teda aspon mna to dost zaskocilo, ze som toho este stale schopny)

Ale keby bolo keby... a to otrepane cliche schvalne nedokoncim, to az zranuje oci a mysel.

Ja potrebujem zenu, ktora sa pre mna rozhodne pre to aky som (alebo mozno aj napriek tomu). Nie taku, ktora mi podlahne.

(Ale je rovnako dost mozne, ze chcem privela)

Zostali sme kamarati, ale raz aj tak budes moja. Keby som to spravil teraz, zachoval by som sa voci tebe ako sviniar. Vytvorit docasnu chvilku stastia po kuskoch. Ale raz sa to zmeni.