Ornot

Fajn. Od toho kriku som nakoniec upustil. Ludi by to mohlo iba vystrasit, a to by bolo zbytocne prehnane. Aj ked uprimne, uz mam toho vsetkeho akurat tak dost. Potrebujem zmenit vzduch. Stojim tu ako kus vola  a ostatni duchovia prechadzaju okolo, niektori sa opakuju. Par ich stoji na hlave, najdu sa dokonca aj taki, ktori im po nej skacu. A toto ma byt akoze ten zivot? Aspon ja som si ho predstavoval trochu inak.

Kracam od z nemznama nikam. Jesenou niekoho uplne ineho. Ta moja by musela byt rozhodne farebnejsia a nebola by v nej taka kurevska zima. Kopem do popadanych gastanov a suchocem oschnutym listim, sledujuc pri tom smutnych psov.

Ani si cestou neuvedomim, ze zatial co som ja kracal, okolo mna sa zmenil den aj vyhlad. Je dokonca mozne, ze tie dni boli az dva, presne to ani zdaleka neviem. Vela sa toho stihlo posrat, na Akademii, doma, okolo. Ale nejako velmi ma to netrapi. Stojim pod stromom c. 1047 a viem, ze som sa rozhodol. Spominas na nas posledny rozhovor, Zahadna?

"Vedie nejaka cesta aj do tvojho vnutra? Rad by som sa po takej vydal."

"To neviem, v mojom vnutri je chaos."

"A nedodali k tvojmu chaosu aj nejaky navod na obsluhu?"

"Ak aj hej, tak urcite chaoticky. Tak ako ja."

"Hmm, chaoticku literaturu ja mam rad. Ked je uz chaos vsade naokolo, preco si o nom nieco pekneho aj neprecitat?"

"Moj chaos by si ty nezvladol..."

"Pocuj, na koho ty vlastne cakas? Na toho, kto do tvojho chaosu vnesie poriadok?"

"Nie, cakam na niekoho, kto ma osvieti. Poupratujem uz potom sama."

A vtedy sa to stalo. Znovu a nahodne. Poznate to ako vas necakana podpasova otazka prinuti utvorit si nazor na problem, o ktorom ste dovtedy ani nevedeli ze existuje? A zalezi len na sile vasho charakteru, ci za tym nazorom aj dokazete stat... Ja to dokazem.

"V tom pripade ja uz osvieteny som. Len sa tym moc nechvalim, ludia by ma vyhlasili za blazna. A potom by som ta uz nemohol viac vidiet."

"A ake je to osvietenie?"

"Ist proti prudu. Nezastavit sa a pokracovat. Odhodit vsetko, aby som neskor ziskal este viac. A tych, co nevidia, opustit. Ty ma vsak chapes, ty vidis. My dvaja sme sa mali spoznat."

"To je mozne..."

"Rovnaki a predsa taki rozdielni. Zivot ti vsak malokedy da to, co od neho cakas. Praktickejsie je rozhliadnut sa okolo a prehodnotit to, co tam zbadas."

"Ja neviem, ja v tom mam chaos..."

A je to. Som rozhodnuty. Odidem. Mozno nepochopeny, ale na tom uz ja nic nezmenim. Fuka silny vietor. Preco mam strach, ze moze odfuknut aj mna? Ale pokial zijem, nevzdam sa. Ani snov, ani teba.