Ornot

Lezim zbity ako pes na chodniku a snazim sa postavit...

Z ust mi kvapka krv a neviem udrzat rovnovahu...

V hlave sa mi prechadza opity jezko a neberie ani najmensie ohlady na jej obsah...

Ale ako som sa do takejto situacie dostal?

Popravde, asi si za to mozem sam. Nemal som si zo svojej byvalej robit posmech. Ale nevedel som, ze vie byt az taka pomstychtiva. Aj ked som neotrasitelne presvedceny o tom, ze co som jej povedal, si aj opravnene zasluzila.

To vsak nic nemeni na tom, ze nahovorila svojmu vecne ozratemu byvalemu (jednemu z tych, ktorych stihla mat po mne), ze o nom trusim, ze je skaredy kokot. Jeho to samozrejme dost vzalo, a nakolko je trochu agresivnejsej povahy, dostal chut ma zabit. Aj ba ma zabil, keby ma stretol vtedy, ked sa to cele vraj stalo.

(Aby sme si to ujasnili, nic take sa v skutocnosti nestalo, to si vsetko vymyslela ta spina..)

Nastastie ma stetol az par mesiacov na to. Nanestastie bol:

1. Znovu pripity,
2. Primalo inteligentny aby to pochopil ze v podobnych veciach sa da az smiesne lahko klamat a
   
3. primalo uvedomely o tom, s akou bestiou aj on raz chodil.

Tak tu nakoniec iba lezim zbity ako pes na chodniku a snazim sa postavit...

"V takychto situaciach lutujem, ze som nepocucal svoju matku, ked som bol este dieta."

"A co ti hovorila?", spytal sa typek, ktory si to prave neistym krokom vali okolo.

"Neviem, nepocuval som ju..."

:)