Ornot

Zazil uz niekto z nas jednoduchy vztah? A ked pisem jednoduchy, myslim tym jednoduchy do dosledkov. Teda ja som to stastie este nemal. Ale preco to tak musi byt? Preco sa to vsetko kazi? Ja osobne od zivota chcem iba trochu lasky a nehy, ale mam taky dojem, ze som asi niekoho tam hore musel poriadne napalit, ked sa mi nic z toho nedostava.

Prvy dovod, ktory vidim, su ludia vecne sediaci v cakarni na toho praveho, jedineho, dokonaleho, alebo nazvyte tuto neexistujucu entitu ako chcete.

(Samozrejme hovorim o oboch pohlaviach, vsetkych sexulanych orientaciach aj deviaciach a ostatnych podruznostiach)

Urcite sa to stalo vam,  (stalo sa to aj mne), alebo poznate niekoho komu sa to chudakovi stalo, alebo to aj sami robite (co tiez nie je vylucene). Stava sa to preto, ze sme az prilis pohodlni, prilis lenivi a prilis chamtivi aby sme si vsimli, ako ten svet okolo nas v skutocnosti funguje a ze to nie je celkom tak, ako by sme chceli. (Jedna vec je co od zivota chces, druha co dostanes) Klasicky pribeh, dvaja sa zoznamia, vsetko vyzera fajn, ale zrazu nastane problem. Zacnu sa hadat, a pritom v drvivej vacsine pripadov je to totalna prkotina. A zrazu si jeden uvedomi: "Hop, na co sa ja s tym seriem, to mi za to nestoji... S takymto idiotom / furiou (alebo inym pejorativnym oznacenim pre inak uplne normalneho cloveka) ja predsa zit nebudem. Vsak ten pravy pre mna, ktory by bol presne podla mojich predstav a prezili by sme spolu rozpravkovy zivot mozno caka hned za rohom. Zbohom, idem ho hladat."

Ale hovno. To su iba pretrvavajuce zaklady detskej psychiky. Radsej si nahovorim ze za chvilu dostanem nieco lepsie, akoby som priznal svoju chybu a nieco pre napravu spravil. A kde sa zrazu straca ta vasen pre vztah? Meni sa na nenavist. Pretoze kto nedokaze milovat, nedokaze ani nenavidiet. To sme to posrali...

A ta druha moznost? Syndrom Slepeho Milosrdenstva?

Je zaujimave, ze sa az pricasto stretavam s tym, ze touto nebezpecnou chorobou trpia viac zeny ako muzi. (Nechcem nikoho urazit, opravte ma ak sa mylim) Tak podme pekne po poriadku, hned od sameho zaciatku.

Zena tazko skusana osudom stretne muza, pravdepodobne v podobnej sracke (tak to uz zvycajne chodi) Zalubia sa do seba, ale zrazu sa to akosi zacne rozchadzat. Jeho city k nej su ciste a uprimne, skutocne ju miluje. Ona sa ho milovat boji. Boji sa preto, lebo pozna samu seba, vie coho by mohla byt schopna. To vsak neznamena ze ho nemiluje vobec. Zrazu si proste uvedomi (alebo v tom horsom pripade si to nahovori), ze ho miluje az prilis... a to ju vystrasi natolko, ze zacne cuvat. Boji sa, ze svojmu milovanemu ublizi. Tak radsej bez slova vztah ukonci, prerusi kontakty a nahovara si ,ze tak to bude lepsie. Pre oboch. Ze vykonala milosrdny skutok.

(Milovat so strachom sa vsak neda. Da sa bud jedno, alebo druhe...)

Jasne, samozrejme! A v Biblii sa hovori svata pravda a nic ine, je to hodnotny kus literartury ani najmenej nepodmazany propagandistickou tuzbou po uchvateni, udrzani a rozvijani moci. (Ospravedlnujem sa vsetkym veriacim, osobne proti viere nemam nic a obdivujem ludi, ktori su presvedceni, teda pokial sa nepokusaju presvedcit aj mna, co sa im sice nikdy nepodari ale to je teraz jedno, ale ja tym par popisanym stranam papiera proste neverim) (A mam taky pocit, ze cely tento sarkasticky vylev som si asi mohol aj usetrit) Ta draha a milosrdna zena dosihane akurat tak to, ze to cele pekne poserie. Zase raz... Dalsi muz so zlomenym srdcom bude sirit zatrpknute reci o zenach, a v hlbke svojej duse sa bude  v zufalstve  zozierat tym, co spravil zle tentoraz a preco sa jeho tak navonok slubny vztah rozpadol ako snehova gula pri priamom zasahu do tvare. (Som si 100% isty ze to funguje aj naopak, len som sa s tym este akosi nestretol)

Ako sa potom mame z toho nezblaznit? Slava psychologom, ti si na nas zarobia. Paradoxne, ja sam som rozhodnuty psychologiu studovat, lebo verim tomu ze raz budem schopny ludom pomoct. (Ano, mate pravdu, som jednoducho nevyliecitelny idealista)

Ale ani plna hlava idealov mi nezabrani v tom, aby som videl realitu taku, aka je..

Dockam sa raz jednoducheho vztahu? Dockam sa raz jednoduchej lasky?

Mohol som si cele toto tliachanie o nicom odpustit a robit radsej nieco produktivnejsie?