Dobre ranko, dnes tu hodim jeden kratky, studacky, pre mna osobne vtipny. Lebo sa vyzivam v sarkazme. Nuz, vsetci sme nejaky uz raz. :)
Mame stredu, ToK (Theory of Knowledge) a riesime etiku. Profak je Brit, niekde okolo 50-ky, aj ked zanietene tvrdi, ze ma iba nejakych 40. (Povazuje to za vtipne) Druhy akter je Erik, american, dalej to radsej nerozvadzam. Hodina sa blizi ku koncu, a nejakym uplne prirodzenym (aj ked mne celkom nepochopitelnym) sposobom sa dostavame od problematiky etiky k rozdielom medzi britskou a americkou anglictinou.
Spontanne sa utvoria 2 skupiny, bojujuce proti sebe. V jednej je Erik sam (co nikoho neprekvapuje), osadnestvo druhej je v prevazne britsko-australskom zlozeni. Erik tvrdi, ze americka anglictina je samostatny jazyk. Erik tvrdi vela veci.
(Najcastejsie sposobom, co otvorenie ust, to este dlho neprekonatelna slovna perla)
Ostatnych este bavi sa s nim hadat, nasho profaka uz akosi menej. (Sposobom ze kazde otvorenie ust sa stretne s pohotovym: "Erik, be quiet...") V kazdom pripade situacia sa vyvinie tak, ze Erik je nuteny obhajovat svoju vlast. Americania vraj nie su hlupaci. To iba ich vlada. A ta vraj rozhodla, ze americka anglictina je samostatny jazyk.
Zvoni. Nastastie. Treba to nejako uzavriet, ale kto sa do toho pusti? Pustil sa do toho Mr. Ford (profak), a to s vervou jemu vlasnou. Adresovane Erikovi:
"Erik, je samozrejme, ze tu reprezentujes svoju krajinu"
"A robis to velmi dobre a vierohodne..."
(Dolozi s diabolskym uskrnom na tvari)
So smiechom sa vyvalim na chodbu a opakujem si, ze toto si musim zapamatat. Viac sarkazmu v jednej vete som uz davno nepocul. Ked sa dari, tak sa dari.
Nech sa teda dari aj vam.
Mame stredu, ToK (Theory of Knowledge) a riesime etiku. Profak je Brit, niekde okolo 50-ky, aj ked zanietene tvrdi, ze ma iba nejakych 40. (Povazuje to za vtipne) Druhy akter je Erik, american, dalej to radsej nerozvadzam. Hodina sa blizi ku koncu, a nejakym uplne prirodzenym (aj ked mne celkom nepochopitelnym) sposobom sa dostavame od problematiky etiky k rozdielom medzi britskou a americkou anglictinou.
Spontanne sa utvoria 2 skupiny, bojujuce proti sebe. V jednej je Erik sam (co nikoho neprekvapuje), osadnestvo druhej je v prevazne britsko-australskom zlozeni. Erik tvrdi, ze americka anglictina je samostatny jazyk. Erik tvrdi vela veci.
(Najcastejsie sposobom, co otvorenie ust, to este dlho neprekonatelna slovna perla)
Ostatnych este bavi sa s nim hadat, nasho profaka uz akosi menej. (Sposobom ze kazde otvorenie ust sa stretne s pohotovym: "Erik, be quiet...") V kazdom pripade situacia sa vyvinie tak, ze Erik je nuteny obhajovat svoju vlast. Americania vraj nie su hlupaci. To iba ich vlada. A ta vraj rozhodla, ze americka anglictina je samostatny jazyk.
Zvoni. Nastastie. Treba to nejako uzavriet, ale kto sa do toho pusti? Pustil sa do toho Mr. Ford (profak), a to s vervou jemu vlasnou. Adresovane Erikovi:
"Erik, je samozrejme, ze tu reprezentujes svoju krajinu"
"A robis to velmi dobre a vierohodne..."
(Dolozi s diabolskym uskrnom na tvari)
So smiechom sa vyvalim na chodbu a opakujem si, ze toto si musim zapamatat. Viac sarkazmu v jednej vete som uz davno nepocul. Ked sa dari, tak sa dari.
Nech sa teda dari aj vam.
Komentáre
vdaka