Preco ziarlime? Zaujimava otazka nie? Tak sa skusim trochu zamysliet a napisat na co som prisiel. Existuju 2 druhy ziarlivosti: ziarlivost na uspech a ziarlivost z lasky. Aj ked osobne si myslim ze v mnohom su si podobne a pri troche nezmyselneho zovseobecnovania by sa dali vnimat oba dva ako jeden.
Najskor sa pustime do tej prvej, ziarlivosti na uspech. Urcite sa asi kazdemu stalo ze mal nejake tazsie obdobie, inymi slovami, vsetko sa posralo. Zvycajne to prebieha tak, ze niecim to cele zacne a ostatne drobnosti ktore by nas inak vobec netankovali sa na to nalepia, ako sneh pri robeni snehuliaka. A ani sa nenazdate a ten snehuliak je obrovsky jak hovado a chysta sa na vas zrutit ked to najmenej cakate. Ale pozor, zabudame na zakon schvalnosti. Do ramceka pribehu potrebujeme este niekoho. Niekoho komu vsetko ide bez problemov, ba priam az idealne ale neposmieva sa nam. Keby sa totiz posmieval, zavist v zardku by sa zmenila na nenavist. Ale preco mu vlastne zavidime? Jednoducho preto, ze sme banda sebeckych idiotov, ktora nedokaze preniest cez zuby ze niekomu sa dari a nam nie. Jednoducho tuzime po tom, aby sme tymi uspesnymi boli my a trpel niekto iny, je to tak proste jednoduchsie. Hanba nam!
Ale potom tu mame ziarlivost z lasky. Asi sa stalo kazdemu ze by obcas tej ziarlivosti podlahol...ale preco je to tak? Najskor skusim uviest jeden, o ktorom sa niekde docital a myslim ze keb sme sa vsetci zamysleli tak by sme asi prisli na to ze nieco pravdy na tom bude. Na partnera ziarlime hlavne vtedy, ked vidime ze je u opacneho pohlavia oblubeny a vyhladavany. Ked ma vela kamaratiek a travi s nimi cas, lezie nam to na nervy a z nepochopitelnych dovodov nam je to aj velmi neprijemne. Je vsak take tazke pochopit, ze muz a zena mozu mat vztah zalozeny iba na priatelstve. Ked vsak vidime ze nas partner je taky oblubeny, preco podliehame hnevu a ziarlivosti, preco sa naopak netesime ze je nas a iba nas?Teda aspon mne to pripada ako lepsie vyuzitie casu...Celkom nerad ho totiz stracam.
A hned sa k nam pridava dalsia skupina ludi, ktora sa napriek vsetkemu lasky boji. Ziarli na svojich partnerov preto, lebo ich miluje a boji sa ze by ich stratila. Prekonavat tento strach je vsak zbytocne, pretoze toto je problem nedostatku sebavedomia. Ked to bude prekonane, strach zmizne sam. Strach v kombinacii s laskou nie je dobra vec, uz len ked ma napadne to mnoztvo ludi postihnutych syndromom slepeho milosrdenstva...Ale o tom az nabuduce
P.S.: Zivot je vtipny (za predpokladu ze sa vyzivate v cynizme a sarkazme tak ako ja)
A aj ked cely tento clanok mozem zniet trochu bezcitne a odosobnene, ano, tento clanok som napisal ja, clovek sklamany zivotom a celym tymto skaredym svetom...ale pribeh mojho zivota patri zase niekde inam
Dovidenia nabuduce, hladaci!
Najskor sa pustime do tej prvej, ziarlivosti na uspech. Urcite sa asi kazdemu stalo ze mal nejake tazsie obdobie, inymi slovami, vsetko sa posralo. Zvycajne to prebieha tak, ze niecim to cele zacne a ostatne drobnosti ktore by nas inak vobec netankovali sa na to nalepia, ako sneh pri robeni snehuliaka. A ani sa nenazdate a ten snehuliak je obrovsky jak hovado a chysta sa na vas zrutit ked to najmenej cakate. Ale pozor, zabudame na zakon schvalnosti. Do ramceka pribehu potrebujeme este niekoho. Niekoho komu vsetko ide bez problemov, ba priam az idealne ale neposmieva sa nam. Keby sa totiz posmieval, zavist v zardku by sa zmenila na nenavist. Ale preco mu vlastne zavidime? Jednoducho preto, ze sme banda sebeckych idiotov, ktora nedokaze preniest cez zuby ze niekomu sa dari a nam nie. Jednoducho tuzime po tom, aby sme tymi uspesnymi boli my a trpel niekto iny, je to tak proste jednoduchsie. Hanba nam!
Ale potom tu mame ziarlivost z lasky. Asi sa stalo kazdemu ze by obcas tej ziarlivosti podlahol...ale preco je to tak? Najskor skusim uviest jeden, o ktorom sa niekde docital a myslim ze keb sme sa vsetci zamysleli tak by sme asi prisli na to ze nieco pravdy na tom bude. Na partnera ziarlime hlavne vtedy, ked vidime ze je u opacneho pohlavia oblubeny a vyhladavany. Ked ma vela kamaratiek a travi s nimi cas, lezie nam to na nervy a z nepochopitelnych dovodov nam je to aj velmi neprijemne. Je vsak take tazke pochopit, ze muz a zena mozu mat vztah zalozeny iba na priatelstve. Ked vsak vidime ze nas partner je taky oblubeny, preco podliehame hnevu a ziarlivosti, preco sa naopak netesime ze je nas a iba nas?Teda aspon mne to pripada ako lepsie vyuzitie casu...Celkom nerad ho totiz stracam.
A hned sa k nam pridava dalsia skupina ludi, ktora sa napriek vsetkemu lasky boji. Ziarli na svojich partnerov preto, lebo ich miluje a boji sa ze by ich stratila. Prekonavat tento strach je vsak zbytocne, pretoze toto je problem nedostatku sebavedomia. Ked to bude prekonane, strach zmizne sam. Strach v kombinacii s laskou nie je dobra vec, uz len ked ma napadne to mnoztvo ludi postihnutych syndromom slepeho milosrdenstva...Ale o tom az nabuduce
P.S.: Zivot je vtipny (za predpokladu ze sa vyzivate v cynizme a sarkazme tak ako ja)
A aj ked cely tento clanok mozem zniet trochu bezcitne a odosobnene, ano, tento clanok som napisal ja, clovek sklamany zivotom a celym tymto skaredym svetom...ale pribeh mojho zivota patri zase niekde inam
Dovidenia nabuduce, hladaci!
Komentáre